-     Kosenie trávnikov

-     Zavlažovanie

-     Prevzdušňovanie - aerifikácia

-     Vertikálny rez  - vertikutácia

-     Hnojenie

-     Valcovanie

-     Protiburinné postreky

-     Odstraňovanie machu

-     Pieskovanie a vyrovnávanie pôdy

-     Strihanie živých plotov, stromov, krov

 

K o s e n i e  t r á v n i k o v

Kosenie patrí k základným údržbovým operáciám trávnikov.  Početnosť kosenia závisí od typu trávnika a od klimatických podmienok.  Trávniky v chladnejších, teda vyšších nadmorských výškach, kde je vysoká vzdušná aj pôdna vlhkosť, kosíme menej často, pretože v dôsledku nižšej teploty nemajú taký intenzívny rast, kým naopak trávniky v suchších, ale teplejších polohách intenzívne zalievané, ktoré rastú v dôsledku teploty rýchlejšie, musíme kosiť oveľa častejšie.  Zásadou je, že nesmieme naraz odkosiť viac ako 1/3 listovej hmoty – výšky trávy, pričom doporučená výška trávy je 3cm.  Prvé kosenie po výseve robíme vtedy, keď trávnik dosiahne výšku 10-12cm na výšku 5-6cm.  Dôležité je použiť dobre nabrúsenú čepeľ žacieho náradia, najlepšie je použiť kosu.  Trávnik v plnom raste kosíme v 5-7 dňovom intervale.  Pre zachovanie kvality trávnej plochy je potrebné tento interval dodržiavať čo najpresnejšie.  Kosiť obyčajne začíname koncom marca (tento dátum závisí od počasia) a končí pri poklese teploty trvalo pod  +5° C, kedy rast trávy ustáva, to je obyčajne  koniec októbra až začiatok novembra. Posledné kosenie by malo byť pri ukončení rastu trávy na jeseň.  Pokiaľ nie je vybudovaná trvalá automatická závlaha a chceme zabrániť letným prísuškom, necháme trávnik trošku vyšší, aby tienil pôdu a zabraňoval nadmernému vyparovaniu.  Zber odkosenej trávy pri trávnikoch rodinných domov je z estetického a funkčného hľadiska nutný,aby nedochádzalo khitiu a duseniu už pokosenej trávy.  Ponechanie odkosenej trávy na stanovišti ako zelené hnojivo je možné pri špeciálne udržiavaných trávnych plochách, kde odkosok je drobný - rýchlo rozložiteľný.  V súčasnosti je na európskom trhu dostatočné množstvo kosačiek od rôznych výrobcov, a postupne sa aj k nám dostáva na trh špičková záhradnícka mechanizácia. Bez kvalitných  kosačiek  nie je možné udržať kvalitné trávniky. 

Z a v l a ž o v a n i e

Väčšina trávnikov pri rodinných domov vyžaduje približne 20 - 25mm vody týždenne pri teplotách okolo 25 - 30 st. Celzia. Táto hodnota predstavuje 20 - 25 litrov na m2 týždenne. Ak teploty stúpajú , stúpa i nárok trávnika na veľkosť závlahovej dávky. Pri extrémnych teplotách sa totiž väčšina vody odparí skôr ako ju dokáže trávnik vôbec využiť a absorbovať. Doporučujeme zavlažovať jeden krát denne a to v skorých ranných hodinách.  Pri letných extrémnych teplotách môžeme podporiť závlahu druhou zálievkou vo večerných hodinách. Zavlažovanie v priebehu dňa je vhodné len pri chladnom počasí a v prípade čerstvo vysiateho trávnika, ktorý vyžaduje trvalú vlhkosť niekoľko týždňov po vysiatí. Polievanie počas slnečného letného dňa môže trávu spáliť a celý trávnik znehodnotiť.
Niekoľko závlahových cyklov je taktiež vhodné použiť na svahoch, kde hrozí nebezpečie povrchového odtoku a erózie povrchu.
Všeobecne sa doporučuje zavlažovať nepravideľne a v dlhších intervaloch než v pravideľných, krátkych intervaloch.
Dlhší interval medzi jednotlivými cyklami núti koreňový systém trávy hľadať vlahu v hlbších vrstvách zeminy. Korene potom rastú smerom dole a vytvárajú kompaktnejší, pevnejší a odolnejší trávny drn. Časté a krátke zavlažovanie podporuje tvorbu koreňov tesne pod povrchom. Takýto drn je veľmi náchylný k vytrhávaniu a poškodeniu.  Automatická závlaha je ideálnym riešením vyriešenia problému závlahy.  Výhodou automatických systémov sú: nízka náročnosť na čas a údržbu, rovnomerné zaliatie celej zavlažovanej plochy, polievanie v nočných hodinách (čo je pre rastliny najlepšie). Závlahy sú samoodvodňovacie - mrazuvzdorné, všetky časti sú pod zemou a tak nenarušujú pokojnú tvár záhrady.

P r e v z d u š ň o v a n i e   (a e r i f i k á c i a)

Časté používanie a tak utláčanie trávnej plochy má za následok neprepúšťanie vzduch ku koreňom, takže trávy zaostávajú v raste. Neťahajú sa do hĺbky a trávnik vykazuje nízku odolnosť voči stresu. Aby sa tomu zabránilo, je potrebné prevzdušnenie trávnika – aerifikácia.  Tento úkon sa robí strojmi, tzv. aerifikátormi, ktoré majú na valcoch namontované duté valcovité hroty. Týmito sa vypichujú otvorčeky do pôdy o dĺžke 60-80 mm, ktoré sa vyhrabú a odvezú. Hustota otvorov sa volí podľa zhutnenia pôdy (RYAN GREENSAIRE, aerifikátor  vytvára až 400 otvorov na m^{2 /.}  Týmto spôsobom sa trávnik môže čiastočne regenerovať tak, že sa otvory zasypú humusovitou zeminou s jemnou hrudkovitou štruktúrou. Pokiaľ je pôda veľmi hlinitá alebo ílovitá, je možné vylepšiť jej štruktúru zasypaním otvorov pieskom alebo pieskovitou zeminou s pridaním humusu. 

V e r t i k á l n y  r e z   (v e r t i k u t á c i a )

Bežné kosačky strihajú trávnik spravidla horizontálne. Vertikutačné stroje majú vertikálne nože pripevnené na kotúči stroja a režú trávnik zvisle, čiže prerežú zbytky ostrihanej trávy a výhonky , ktoré sa na nich zhromaždili. Tieto zbytky tráv by časom vytvorili nad povrchom pôdy nežiadúcu vrstvu organickej substancie a spôsobili by splstnatenie trávnika. Túto vlastnosť majú osobitne najcennejšie výbežkaté taxóny tráv. Pri silnom splstnatení sa voda dostáva ku koreňom oveľa pomalšie a vznikajú tak veľké straty vody výparom.  Tretím dôvodom vertikálneho rezu je ľahšie vnikanie hnojív do pôdy, ktoré v dôsledku splstnateného trávnika nepreniknú až ku koreňom pôdy. Ďalším dôvodom je potlačenie dvojklíčnych burín osobitne s veľkými listami, ktoré sa pri vertikálnom reze viackrát prerežú a tým sa z kultúry vytlačia. Ak máte ťažkú pôdu, zapracujte do nej po vertikutácii piesok - maximálne 1,5 cm hrubú vrstvu. Pôda bude priepustnejšia a odolnejšia voči machu.  Vertikačné stroje vnikajú rotujúcimi nožmi do hĺbky asi 5 mm.  Vertikálny rez môžeme prevádzať v roku niekoľkokrát, na jar pred začiatkom vegetácie trávnika a potom v závislosti na potrebe a častosti kosenia.  

V a l c o v a n i e

Valcovanie trávnikov intenzívne ošetrovaných nemá veľký význam, pretože všetky stroje včítane kosačiek, aerifikátorov a vertikutátorov majú pojazdné kolesá a valce, ktorými sa trávnik zhutňuje, niekedy až nežiadúco.  Valcovanie má význam pri trávnikoch ošetrovaných extenzívne, osobitne na jar, pokiaľ došlo k nadvihnutiu pôdy vplyvom častého zamŕzania a rozmŕzania pôdy. Pritužením sa mačina spojí s pôdou včítane odnožovacích kolienok. Najvhodnejšími valcami sú lúčne valce, ktoré sa dajú naplniť vodou a tým regulovať hmotnosť. 

P i e s k o v a n i e

Pieskovanie je primiešanie umytého - odvápneného piesku (najlepšie kremenného piesku), ktorého zrniečka majú priemer 0,2 mm. Používa sa hlavne na takých trávnych plochách, ktoré sú viac zaťažované.  Zlepšuje príjem vody z pôdy, zvyšuje poróznosť pôdy a znižuje možnosť tvorby prázdnych miest v trávniku a následne tvorbu buriny. Na silnejšie zaťažovanom trávniku sa môže pieskovať i viackrát ročne (až 4x) spolu s aerifikáciou, vertikutáciou a skarifikáciou - asi 5 - 10 litrov na 1 m2. Aby sa piesok rozložil na plochu rovnomerne, používa sa aplikátor. Piesok sa aplikuje i do vytvorených otvorov.

C h o r o b y   t r á v n i k a

Je nespočetné množstvo hubových ochorení, ktoré môžu napadnúť váš trávnik, ale málo takých, ktoré by spôsobili také škody, aby boli potrebné protiopatrenia. Proti ich šíreniu nie je ľahké bojovať, pretože hubové výtrusy sa šíria vzduchom, dažďom, pôdou alebo bezprostredným kontaktom s človekom, zvieraťom či pracovnými nástrojmi. Môžu napadnúť i podzemnú časť rastliny. Každý druh huby má určité rastové podmienky - niektoré potrebujú vlhké a teplé počasie, iné majú rady chlad a vlhkosť, niektorým sa lepšie darí v zime pod snehovou prikrývkou.

P r i h n o j o v a n i e

Častým kosením sa odoberá z trávnikov veľká časť organickej nadzemnej hmoty, čím sa odčerpávajú z pôdy živiny, ktoré musia byť pravidelne dopĺňané. Podľa skúseností spotrebuje intenzívne pestovaný trávnik zhruba 25 g dusíka ročne v čistých živinách na 1 m². Prihnojovať by sa malo zásadne kombinovanými hnojivami, kde pomer základných živín N:P:K  je 6:2:3. Doporučuje sa prihnojovať v 3-4 dávkach počas vegetačného obdobia a to: marec, apríl (20-25% ročnej dávky), jún (20-25% ročnej dávky), september (30-35%). Zbytok prípadne koncom októbra. Hnojivo musí byť pravidelne rozmetené po ploche, najvhodnejšia doba je pred dažďom alebo pred zavlažením, prípadne formou hnojivej zálievky. Nemalo by sa prihnojovať za prudkého slnka, alebo keď je porast mokrý.

P (fosfor)

Je nevyhnutný k premene energie v trávniku - fotosyntéze a rozkladu uhľohydrátov. Je podstatný pre rast koreňov a postranných výhonkov. Jeho príjem je ovplyvňovaný hladinou pH.

K (draslík)

Je využívaný v procese metabolizmu a pri formovaní bunkových membrán. Dostatočne vyvinuté bunkové membrány zvládnu atak chorôb oveľa ľahšie. Je dobré udržiavať pomer K:Mg medzi 3:1 až 4:1.

Mg (horčík)

Je nevyhnutný pre tvorbu chlorofylu a aktívne pôsobí i na enzýmy používané v spracovaní fosforu. Jeho účinok interaktívne súvisí s obsahom Ca (vápnika) a K (draslíka). Pomer vápnika (Ca) a  horčíka  (Mg) by mal byť 4:1, draslíka (K) a horčíka(Mg) medzi 3:1 až 4:1.
 

N (dusík)

Je najdôležitejšou živinou, avšak jeho obsah je v pôde obtiažne presne určiť, nakoľko je veľmi nestály.  Dôležité je pravidelné prevzdušňovanie, ktoré napomáha aktivizovať pôdne baktérie a sprítomňovať tak dusík pre korene rastliny.  Vysoká hladina dusíka spôsobuje veľmi tmavé vyfarbenie trávnika a rýchly rast s oslabenými steblami.  Optimálna hladina prináša pravidelný rast a dobrú farbu. Nízka hladina dusíka spôsobujú žltnutie s možným odumieraním stebiel a rapídne spomalenie rastu.

Boj proti burine

Ak sa vám nepodarí zabrániť vzniku buriny, môžete ju odstrániť buď mechanicky alebo chemicky.

Mechanicky - Vypichovaním

Odtrhnutím odstránite iba nadzemnú časť, korene však v zemi zostanú a umožnia vytvoriť nové výhonky. Preto je potrebné burinu vypichnúť. To je však možné iba na malých plochách. 

Chemicky

Chemické postreky - herbicídy. Do úvahy prichádzajú selektívne herbicídy, ktoré pôsobia na burinu, trávnik však nepoškodzujú. Pred použitím je nutné zistiť druh neželaného porastu, až potom vybrať vhodný herbicíd. Najvhodnejší čas aplikácie je máj - jún a koniec augusta - začiatok septembra, keď teploty sú vyššie ako 10oC. Pri aplikácií herbicídu by mali byť listy suché, počas aplikácie by nemal byť vietor a dážď. 5-7 dní po aplikácii je treba trávnik pokosiť a pokosené zvyšky trávnika odniesť. Ak sa ani teraz nedostaví želaný efekt, zopakujte proces ešte raz (nie však viac ako 3x do roka).